Judikát ESD C 566/ 2007 k zákonu č. 222/ 2004 Z. z.

Judikát k zákonu 222/ 2004 Z. z. o DPH

Staatssecretaris van Financiën proti Stadeco BV.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania: Hoge Raad der Nederlanden - Holandsko.

Šiesta smernica o DPH - Článok 21 bod 1 písm. c) - Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre - Oprava nedôvodne vyfakturovanej dane - Bezdôvodné obohatenie.

Vec C-566/07.

 Správy Európskeho súdu 2009 Strana 00000

Autentický jazyk

·         Holandčina

Dátumy

dokumentu: 18/06/2009
žiadosti 21/12/2007

Zatriedenie  

·         Kód podľa zoznamu judikatúry:
B-10.02.01 Európske hospodárske spoločenstvo/Európske spoločenstvo / Daňové ustanovenia / Harmonizácia daňových právnych predpisov / Daň z pridanej hodnoty

·         Predmet úpravy:
Zdaňovanie, Daň z pridanej hodnoty

Rôzne informácie

·         Autor:
Súdny dvor Európskych spoločenstiev

·         Forma:
Rozsudok

Postup

·         Typ konania:
Návrh na začatie prejudiciálneho konania

·         Pripomienky:
Nemecká spolková republika, Grécko, Taliansko, Členské štáty, Komisia, Inštitúcie

·         Štátna príslušnosť účastníkov konania:
Holandsko

·         Sudca spravodajca:
Arabadjiev

·         Generálny advokát:
Kokott  

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

·         z 18. júna 2009 (*)

·         „Šiesta smernica o DPH – Článok 21 bod 1 písm. c) – Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre – Oprava nedôvodne vyfakturovanej dane – Bezdôvodné obohatenie“

·         Vo veci C?566/07,

·         ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) z 30. novembra 2007 a doručený Súdnemu dvoru 21. decembra 2007, ktorý súvisí s konaním:

·         Staatssecretaris van Financiën

·         proti

·         Stadeco BV,

·         SÚDNY DVOR (tretia komora),

·         v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh, U. L?hmus, P. Lindh a A. Arabadjiev (spravodajca),

·         generálna advokátka: J. Kokott,

·         tajomník: C. Strömholm, referentka,

·         so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. decembra 2008,

·         so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

·         –        Stadeco BV, v zastúpení: A. Fruijtier, advocaat,

·         –        holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, D. de Grave a C. ten Dam, splnomocnení zástupcovia,

·         –        nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a C. Blaschke, splnomocnení zástupcovia,

·         –        grécka vláda, v zastúpení: S. Spyropoulos, S. Trekli a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia,

·         –        talianska vláda, v zastúpení: R. Adam, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. De Bellis, avvocato dello stato,

·         –        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Triantafyllou a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

·         po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. marca 2009,

·         vyhlásil tento

·         Rozsudok

·         1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 21 bodu 1 písm. c) Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991 (Ú. v. ES L 376, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 160, ďalej len „šiesta smernica“) a zásady daňovej neutrality.

·         2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Staatssecretaris van Financiën (ďalej len „Staatssecretaris“) a spoločnosťou Stadeco BV (ďalej len „Stadeco“), ktorého predmetom je právo zdaniteľnej osoby na opravu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) uvedenej na faktúre zaslanej príjemcovi poskytnutých služieb.

·          Právny rámec

·          Právna úprava Spoločenstva

·         3        Podľa znenia článku 2 bodu 1 šiestej smernice podlieha DPH „dodávka tovaru alebo služieb za úhradu [za protihodnotu – neoficiálny preklad] v rámci územia štátu zdaniteľnou osobou“.

·         4        Článok 9 ods. 2 písm. c) tejto smernice stanovuje, že „miestom poskytovania služieb týkajúcich sa... kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných alebo podobných aktivít, vrátane aktivít organizátorov týchto aktivít, a prípadne aj poskytovanie doplnkových služieb... je miesto, kde sa tieto služby fyzicky realizujú“.

·         5        Článok 21 bod 1 písm. c) uvedenej smernica stanovuje, že v rámci vnútorného systému má povinnosť platiť DPH „akákoľvek osoba, ktorá uvedie daň z pridanej hodnoty na faktúre alebo inom dokumente, ktorý slúži ako faktúra“.

·          Vnútroštátna právna úprava

·         6        V článku 1 ods. 1 písm. a) zákona o dani z obratu (Wet op de omzetbelasting), z 28. júna 1968 (Staatsblad 1968, č. 329) v znení uplatniteľnom na zdaňovacie obdobie vo veci samej (ďalej len „Wet“) je upravené, že „pod pojmom ‚daň z obratu‘ sa rozumie daň, ktorej podliehajú... dodávky tovaru a služieb vykonané v Holandsku podnikateľom v rámci jeho podniku“.

·         7        Článok 6 ods. 2 písm. c) bod 1 Wet uvádza, že „miestom poskytovania služieb týkajúcich sa... kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných alebo podobných aktivít... je miesto, kde sa tieto služby fyzicky realizujú“.

·         8        Článok 12 ods. 1 Wet stanovuje, že „daň sa vyberá od podnikateľa, ktorý dodal tovar alebo poskytol služby“.

·         9        Článok 14 ods. 1 Wet stanovuje, že „daň, ktorá je splatná v danom zdaňovacom období sa musí zaplatiť na základe priznania“.

·         10      Článok 37 Wet stanovuje, že „ten, kto akýmkoľvek spôsobom uvedie na faktúre daň z obratu, ktorú – s výnimkou podľa článku 37 – nedlhuje, dlhuje túto daň od toho okamihu, keď predloží faktúru, a musí ju odviesť v súlade s článkom 14“.

·         11      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v období relevantnom vo veci samej, ako aj upresnila holandská vláda, holandské daňové orgány vyžadovali na základe pokynov Staatssecretaris, aby na účely opravy dane z obratu osoba, ktorá vystavila faktúru s nesprávne uvedenou daňou, ju opravila tým, že vystaví novú faktúru, alebo tým, že vystaví dobropis v prospech príjemcu poskytnutých služieb.

·          Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

·         12      Stadeco je podnikom so sídlom Holandsku, ktorý sa zaoberá prenájmom, montážou a demontážou stánkov na veľtrhoch a výstavách.

·         13      V rokoch 1993 až 1995 Stadeco poskytoval svoje služby v Nemecku a v tretích štátoch na účet Economische Voorlichtingsdienst (tlačový úrad pre ekonomické informácie, ďalej len „EVD“), verejnoprávnemu subjektu so sídlom v Holandsku patriacemu pod holandské ministerstvo hospodárstva. EDV použil služby spoločnosti Stadeco výlučne na činnosti, ktoré v Holandsku nepodliehajú dani z obratu a v ktorých prípade nemá, ako súčasť verejnoprávneho subjektu, právo na odpočítanie tejto dane.

·         14      Na faktúrach za uvedené služby poskytnuté mimo územia Holandska boli uvedené sumy dane z obratu, ktoré by sa uplatnili na rovnaké služby poskytnuté v Holandsku. EVD zaplatil tieto faktúry v plnej výške a spoločnosť Stadeco odviedla v Holandsku uvedenú daň.

·         15      V roku 1996 daňové orgány informovali spoločnosť Stadeco, že pokiaľ ide o predmetné služby poskytnuté mimo územia Holandska, nedlží v Holandsku nijakú daň z obratu. Následne na to spoločnosť Stadeco požiadala z tohto dôvodu o vrátenie celej sumy dane, ktorú odviedla v celkovej výške 230 314 NLG (104 512 eur). Daňové orgány podmienili požadované vrátenie opravou faktúr vystavených pre EVD a preto im Stadeco zaslala kópiu dobropisu. V dôsledku toho bola tejto spoločnosti uvedená suma vrátená.

·         16       Pri kontrole v roku 2000 však daňové orgány zistili, že spoločnosť Stadeco dobropisy pre EVD nevystavila, ani faktúry neopravila a ani mu nevrátila žiadnu sumu. Z týchto dôvodov daňové orgány vystavili voči EVD dodatočný výmer na celkovú sumu vrátených daní.

·         17      Po zamietnutí sťažnosti podanej proti tomuto dodatočnému výmeru, spoločnosť Stadeco dosiahla zrušenie tohto výmeru na Gerechtshof te ‘s-Gravenhage (odvolací súd v Haagu). Tento súd rozhodol, že oprava chýb pri vystavovaní faktúry nie je podstatná v prejednávanej veci, keďže neexistovalo nebezpečenstvo straty daňových príjmov z dôvodu, že povaha EVD vylučuje akékoľvek právo na odpočítanie dane z obratu.

·         18      Staatssecretaris podal proti rozsudku Gerechtshof te ‘s-Gravenhage kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden. Tvrdí, že spoločnosť Stadeco nedodržala podmienku týkajúcu sa opráv chýb pri vystavovaní faktúr a preto nemá nárok na ponechanie si vrátenej dane z obratu.

·         19      Súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania sa domnieva, že na základe hmotno-právnych pravidiel týkajúcich sa DPH miesto predmetných služieb sa nenachádzalo v Holandsku, a teda dodatočný výmer sa môže zakladať jedine na článku 37 Wet, ktorý prebral do holandského práva článok 21 bod 1 písm. c) šiestej smernice.

·         20      Súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania však predsa vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o vznik daňového dlhu na základe článku 21 bodu 1 písm. c) šiestej smernice v členskom štáte, v ktorom je usadený vystaviteľ faktúry, pokiaľ sa predpokladá, že miesto plnenia zodpovedajúceho tejto faktúre sa na základe spoločného systému dane z pridanej hodnoty nachádza v inom členskom štáte.

·         21      Ak by to tak v tomto prípade bolo, tento súd sa tiež pýta, či oprava daňového dlhu môže byť podmienená opravou predmetnej faktúry, najmä pokiaľ príjemca poskytnutých služieb nemá právo na odpočet dane. V tejto súvislosti tvrdí, že sa nedá vopred vylúčiť, že členské štáty majú právo stanoviť také podmienky na účely zabrániť bezdôvodnému obohateniu.

·         22      Za týchto okolností sa Hoge Raad der Nederlanden rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

·         „1.      Má sa článok 21 bod 1 písm. c) šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že v členskom štáte, v ktorom býva alebo je usadený vystaviteľ faktúry, neexistuje povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty, pokiaľ vystaviteľ faktúry uvádza v tejto faktúre sumu dane z pridanej hodnoty za činnosť, u ktorej sa na základe spoločného systému dane z pridanej hodnoty predpokladá, že bola poskytnutá v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

·         2.      V prípade zápornej odpovede, môžu členské štáty v prípade, že bola vystavená faktúra v zmysle článku 21 bodu 1 písm. c) šiestej smernice príjemcovi, ktorý nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (a nehrozí teda žiadna strata daňových príjmov), podmieniť opravu omylom vyfakturovanej a preto na základe tohto ustanovenia splatnej dane z pridanej hodnoty, tým, že zdaniteľná osoba svojmu odberateľovi dodatočne vystaví opravenú faktúru, v ktorej nie je uvedená žiadna suma dane z pridanej hodnoty?“

·          O prejudiciálnych otázkach

·          O prvej otázke

·         23      Svojou prvou otázkou sa súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania v podstate pýta, či sa článok 21 bod 1 písm. c) šiestej smernice má vykladať v tom zmysle, že podľa tohto ustanovenia v členskom štáte, v ktorom býva alebo je usadený vystaviteľ faktúry nie je splatná žiadna DPH, pokiaľ vystaviteľ faktúry uvádza DPH v tejto faktúre za plnenie, pri ktorom sa predpokladá, že v súlade so šiestou smernicou bolo poskytnuté v inom členskom štáte alebo treťom štáte.

·         24      V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Stadeco, okolnosť, že článok 21 bod 1 šiestej smernice iba určuje osoby povinné platiť DPH “v rámci vnútorného systému“ a že vo veci samej spoločnosť Stadeco predmetné služby neposkytla podniku EVD na území Holandska, nebráni tomu, aby sa písmeno c) tohto ustanovenia uplatnilo na skutočnosti vo veci samej.

·         25      Ako uviedla generálna advokátka v bode 12 svojich návrhov, vyplýva najmä z článkov 7 ods. 1 a 21 bodu 2 šiestej smernice, že výraz “v rámci vnútorného systému“ sa vzťahuje na celé územie Európskeho spoločenstva, ako je určené v článku 3 šiestej smernice.

·         26      Je však potrebné aj zdôrazniť, že článok 21 bod 1 písm. c) šiestej smernice stanovuje, že každá osoba, ktorá uvádza DPH na faktúre alebo inom dokumente, ktorý slúži ako faktúra, je povinná zaplatiť túto daň. Najmä je povinná zaplatiť DPH uvedenú na faktúre bez ohľadu na povinnosť odviesť túto daň na základe plnenia, ktoré podlieha DPH (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 1989, Genius, C?342/87, Zb. s. 4227, bod 19; z 19. septembra 2000, Schmeink & Cofreth a Strobel, C?454/98, Zb. s. I?6973, bod 53, ako aj z 15. marca 2007, Reemtsma Cigarettenfabriken, C?35/05, Zb. s. I?2425, bod 23).

·         27      V dôsledku toho, na rozdiel od prípadu, v ktorom daňový dlh vzniká prípadne z dôvodu plnenia podliehajúceho DPH, nie je miesto poskytnutých služieb uvedené na faktúre relevantné, pokiaľ ide o vznik daňového dlhu stanoveného v článku 21 bode 1 písm. c) šiestej smernice, ktorý vzniká výlučne z dôvodu uvedenia DPH na tejto faktúre.

·         28      Stanovením, že povinnosť zaplatiť DPH uvedenú na faktúre bez ohľadu na povinnosť ju odviesť z dôvodu plnenia podliehajúceho DPH, účelom článku 21 bodu 1 písm. c) šiestej smernice je zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môže vzniknúť z práva na odpočet dane podľa článku 17 šiestej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky Schmeink & Cofreth a Strobel, už citovaný, body 57 a 61; zo 6. novembra 2003, Karageorgou a i., C?78/02 až C?80/02, Zb. s. I?13295, body 50 a 53, ako aj Reemtsma Cigarettenfabriken, už citovaný, bod 23).

·         29      Hoci výkon práva na odpočet je obmedzený len na dane zodpovedajúce plneniu podliehajúcemu DPH (pozri rozsudok Genius, už citovaný, bod 13), nebezpečenstvo straty daňových príjmov nie je v zásade úplne vylúčené, pokiaľ príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodne vyfaktúrovaná DPH, môže túto faktúru ešte použiť na účely uplatnenia takého odpočtu podľa článku 18 ods. 1 písm. a) šiestej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok Schmeink & Cofreth a Strobel, už citovaný, bod 57).

·         30      Podľa tohto ustanovenia pokiaľ zdaniteľná osoba disponuje faktúrou podľa článku 22 ods. 3 tejto smernice, môže na daňovom orgáne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH. Ako uviedli holandská a nemecká vláda nedá sa vylúčiť, že komplikované okolnosti a právne vzťahy zabránia tomu, že daňový orgán včas zistí, že výkonu práva na odpočet bránia iné okolnosti.

·         31      So zreteľom na to, že nebezpečenstvo straty daňových príjmov ktoré môže vzniknúť z výkonu práva na odpočet dane príjemcom faktúry znáša členský štát, ktorého predmetná DPH je uvedená na faktúre, DPH je splatná podľa článku 21 bodu 1 písm. c) šiestej smernica v tomto členskom štáte.

·         32      V tejto súvislosti treba upresniť, že prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil so zohľadnením všetkých relevantných okolností, v ktorom členskom štáte je splatná DPH uvedená na predmetnej faktúre. V tejto súvislosti môžu byť relevantné najmä uvedená sadzba, mena, v ktorej je vyjadrená suma na zaplatenie, jazyk, v ktorom je faktúra vystavená, obsah a kontext predmetnej faktúry, miesta, kde sú usadení vystaviteľ tejto faktúry a príjemca poskytnutých služieb ako aj ich správanie.

·         33      So zreteľom na vyššie uvedené, treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 21 bod 1 písm. c) šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že DPH je podľa tohto ustanovenia splatná v tom členskom štáte, ktorého DPH je uvedená na faktúre alebo inom dokumente, ktorý slúži ako faktúra, aj keď predmetné plnenie nie je zdaniteľné v tomto členskom štáte. Prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil so zohľadnením všetkých relevantných okolností, DPH ktorého členského štátu zodpovedá DPH uvedená na predmetnej faktúre. V tejto súvislosti môžu byť relevantné najmä uvedená sadzba, mena, v ktorej je vyjadrená suma na zaplatenie, jazyk, v ktorom je faktúra vystavená, obsah a kontext predmetnej faktúry, miesta, kde sú usadení vystaviteľ tejto faktúry a príjemca poskytnutých služieb ako aj ich správanie.

·          O druhej otázke

·         34      Svojou druhou otázkou sa súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania v podstate pýta, či zásade daňovej neutrality odporuje, keď členský štát podmieňuje opravu DPH splatnú v členskom štáte iba na základe skutočnosti, že je omylom uvedená na odoslanej faktúre tým, že zdaniteľná osoba zašle príjemcovi poskytnutých služieb opravenú faktúru, v ktorej nebude uvedená DPH, pokiaľ posledný menovaný nemá právo na odpočet DPH, takže nehrozí strata daňových príjmov.

·         35      V tejto súvislosti treba uviesť, že šiesta smernica neobsahuje nijaké výslovné ustanovenia pre prípad, že z dôvodu omylu je na faktúre uvedená čiastka dane z pridanej hodnoty, hoci nie je dlžná na základe plnenia podliehajúceho tejto dani. Z toho vyplýva, že kým táto medzera nebude zákonodarcom Spoločenstva vyplnená, je vecou členských štátov, aby poskytli riešenie tejto veci (už citované rozsudky Schmeink & Cofreth a Strobel, body 48 a 49, ako aj Karageorgou, bod 49).

·         36      Súdny dvor rozhodol, že na zaručenie neutrality DPH, je vecou členských štátov stanoviť v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch, aby nedôvodne vyfaktúrovaná daň mohla byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobromyseľnosť (rozsudok Genius Holding, už citovaný, bod 18).

·         37      Pokiaľ však vystaviteľ faktúry v primeranom čase úplne odstráni nebezpečenstvo straty daňových príjmov, zásada neutrality DPH vyžaduje, aby nedôvodne vyfakturovaná daň mohla byť opravená bez toho, aby takáto úprava mohla byť členskými štátmi podriadená dobromyseľnosti vystaviteľa tejto faktúry (pozri už citované rozsudky Schmeink & Cofreth a Strobel, bod 58, Karageorgou a i., bod 50).

·         38      Okrem toho táto oprava nemôže závisieť od diskrečnej právomoci daňového orgánu (rozsudok Schmeink & Cofreth et Strobel, už citovaný, bod 68).

·         39      V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nemajú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov Nesmú sa teda používať spôsobom spochybňujúcim neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného legislatívou Spoločenstva v tejto oblasti (pozri analogicky rozsudok Schmeink & Cofreth a Strobel, už citovaný, bod 59 a citovanú judikatúru).

·         40      V dôsledku toho, ak sa vrátenie DPH stane nemožným alebo nadmerne ťažkým so zreteľom na podmienky, za ktorých je možné podať žiadosť o vrátenie dane, tieto zásady môžu vyžadovať, aby členské štáty upravili nástroje a procesné postupy potrebné na to, aby mal platiteľ dane možnosť získať späť daň faktúrovanú bez právneho dôvodu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Reemtsma Cigarettenfabriken, už citovaný, bod 41).

·         41      Vo veci samej holandské daňové orgány na základe všeobecných pokynov Staatssecretaris podmienili opravu DPH odvedenej spoločnosťou Stadeco tým, že opraví faktúry vystavené pre EVD tým, že vystaví nové faktúry, v ktorých nebude uvedená DPH alebo tým, že vystaví dobropis.

·         42      So zreteľom na to, že ako opravená faktúra tak aj dobropis príjemcovi poskytnutých služieb jasne preukážu, že v predmetnom členskom štáte nie je splatná žiadna DPH a že preto príjemca poskytnutých služieb nemá v tejto súvislosti právo na odpočet DPH, treba považovať takúto podmienku v zásade za spôsobilú zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov. Okrem toho treba konštatovať, že táto podmienka nespôsobuje závislosť vrátenia uvedenej dane od diskrečnej právomoci daňového orgánu.

·         43      Okrem toho, aj keď vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby preveril, či vo veci samej Stadeco preukázala, že v primeranej lehote a úplne odstránila nebezpečenstvo straty daňových príjmov, Súdny dvor s cieľom dať užitočnú odpoveď môže vnútroštátnemu súdu poskytnúť všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, C?49/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 30, a z 22. decembra 2008, Magoora, C?414/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 33).

·         44      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spoločnosť Stadeco predložila holandským daňovým orgánom kópiu dobropisu pre EVD, hoci v skutočnosti taký dobropis nevystavila, ani neopravila faktúry vo veci samej.

·         45      Zdá sa, že vo veci samej bolo nebezpečenstvu straty daňových príjmov zabránené len na základe dvoch okolností, a to povahou EVD ako verejnoprávneho subjektu, ako aj skutočnosťou, že EVD využila služby spoločnosti Stadeco výlučne na činnosti nepodliehajúce dani z obratu v Holandsku a ktoré vylučujú právo na odpočet tejto dane.

·         46      Nie je však možné vo všeobecnosti vylúčiť, ako je uvedené v bode 30 tohto rozsudku, že komplikované okolnosti a právne vzťahy môžu byť prekážkou tomu, aby daňový orgán včas zistil, že iné okolnosti bránia výkonu práva na odpočet.

·         47      Za týchto okolností je potrebné vychádzať z toho, že podmienenie opravy DPH nesprávne uvedenej na faktúre tým, že táto faktúra bude opravená, v zásade nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa úplne zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov.

·         48      Ďalej v rozsahu, v ktorom z okolností vo veci samej vyplýva, že holandské daňové orgány zrejme opravu DPH podmienili tiež tým, že vystaviteľ predmetnej faktúry vyplatí príjemcovi poskytnutých služieb sumu dane zaplatenej bez právneho dôvodu, je potrebné pripomenúť, že právu Spoločenstva neodporuje skutočnosť, aby vnútroštátny právny poriadok zamietol vrátenie daní, ktoré boli bezdôvodne zaplatené, za podmienok, ktoré by viedli k bezdôvodného obohateniu oprávnených osôb (rozsudok z 10. apríla 2008, Marks & Spencer, C?309/06, Zb. s. I?2283, bod 41 a citovaná judikatúra).

·         49      Existencia a rozsah bezdôvodného obohatenia, ktoré by prinieslo zdaniteľnej osobe vrátenie dane zaplatenej v rozpore s právom Spoločenstva, môže byť preto zistené iba na základe analýzy, ktorá zohľadňuje všetky relevantné okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Marks & Spencer, už citovaný, bod 43).

·         50      Je potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že vnútroštátnemu súdu prislúcha uskutočniť takú analýzu. V tomto kontexte môže byť relevantná najmä otázka, či zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou Stadeco a EVD upravujú pevne stanovenú výšku odmeny za poskytnuté služby alebo základné sumy prípadne zvýšené o príslušné dane. V prvom prípade by totiž nešlo o bezdôvodné obohatenie sa spoločnosti Stadeco.

·         51      So zreteľom na vyššie uvedené, treba na druhú otázku odpovedať, že zásade daňovej neutrality v zásade neodporuje, keď členský štát podmieňuje opravu DPH splatnú v tomto členskom štáte iba na základe skutočnosti, že je omylom uvedená na odoslanej faktúre tým, že zdaniteľná osoba zašle príjemcovi poskytnutých služieb opravenú faktúru, v ktorej nebude uvedená DPH, pokiaľ táto zdaniteľná osoba v primeranej lehote a úplne neodstránila nebezpečenstvo straty daňových príjmov.

·          O trovách

·         52      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

·         Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

·         1.      Článok 21 bod 1 písm. c) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, sa má vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty je podľa tohto ustanovenia splatná v tom členskom štáte, ktorého daň z pridanej hodnoty je uvedená na faktúre alebo inom dokumente, ktorý slúži ako faktúra, aj keď predmetné plnenie nie je zdaniteľné v tomto členskom štáte. Prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil so zohľadnením všetkých relevantných okolností, daň z pridanej hodnoty ktorého členského štátu zodpovedá daň z pridanej hodnoty uvedená na predmetnej faktúre. V tejto súvislosti môžu byť relevantné najmä uvedená sadzba, mena, v ktorej je vyjadrená suma na zaplatenie, jazyk, v ktorom je faktúra vystavená, obsah a kontext predmetnej faktúry, miesta, kde sú usadení vystaviteľ tejto faktúry a príjemca poskytnutých služieb ako aj ich správanie.

·         2.      Zásade daňovej neutrality v zásade neodporuje, keď členský štát podmieňuje opravu dane z pridanej hodnoty splatnú v tomto členskom štáte iba na základe skutočnosti, že je omylom uvedená na odoslanej faktúre tým, že zdaniteľná osoba zašle príjemcovi poskytnutých služieb opravenú faktúru, v ktorej nebude uvedená daň z pridanej hodnoty, pokiaľ táto zdaniteľná osoba v primeranej lehote a úplne neodstránila nebezpečenstvo straty daňových príjmov.

·         Podpisy

·         * Jazyk konania: holandčina.