Odklad vykonateľnosti daňového rozhodnutia
JUDIKÁT č. 184
Odklad vykonateľnosti daňového rozhodnutia
Právny predpis: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY
Kľúčové pojmy: odloženie vykonateľnosti daňového rozhodnutia
daňová exekúcia
I. Podľa názoru súdu žalobca v danom prípade splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala. Vyžaduje sa však preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by nebola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, prípadným výkonom daňového rozhodnutia by došlo k zásahu do práv žalobcu.
II. Žalobca ako hlavný dôvod pre odklad vykonateľnosti uvádza hrozbu daňovej exekúcie. Napriek tomu, že zákon o správe daní a poplatkov pozná inštitúty, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie, pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy vzal do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane 21 566,65 €. Súd akceptoval aj odôvodnenú obavu žalobcu, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu.
(Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20s/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010)
Predmet sporu:
Spoločnosť s ručením obmedzeným napadla na súde vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty. Samotné podanie daňovej žaloby nemá odkladný účinok na vykonateľnosť napadnutého daňového rozhodnutia. Preto žalobca po zažalovaní právoplatného daňového rozhodnutia podal spolu so žalobou na súd aj návrh na odloženie vykonateľnosti daňového rozhodnutia. Na prekvapenie žalobcu a jeho právneho zástupcu predsedníčka senátu krajského súdu návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia vyhovela. Žalobca potom aj definitívne vyhral daňovú kauzu, keď súd zrušil rozhodnutie o odvolaní aj dodatočný platobný výmer správcu dane.
Druh dane: daň z pridanej hodnoty (DPH)
Kontrolované zdaňovacie obdobie: 12/2005
Žalobca: spoločnosť s ručením obmedzeným
Výsledok sporu: Žalobca súdny spor v y h r a l .
CITÁCIA USTANOVENÍ ZÁKONA:
1. Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka. (§ 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov – ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo „O.s.p.“).
SKUTKOVÝ STAV DAŇOVEJ VECI:
Žalobca sa žalobou podanou na pošte dňa 22.12.2009 domáhal preskúmanie a následne zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2009. Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Daňového úradu Dolný Kubín zo dňa 27.04.2009, ktorým správny orgán prvého stupňa vydal dodatočný platobný výmer o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 12/2005 vo výške 21 566,65 €.
Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ako dôvod uviedol, že v prípade daňovej exekúcie správca dane zablokuje bankové účty žalobcu a tým uprostred zimnej vykurovacej sezóny ohrozí dodanie tepla občanom, podnikateľským subjektom a inštitúciám štátnej správy a samosprávy. Výkonom žalovaného rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku, keďže podanie žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok.
Podľa § 250c ods. 1 O.s.p. žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.
Odklad vykonateľnosti rozhodnutí sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Podľa názoru súdu v danom prípade žalobca splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona nie je v danom prípade žalobca povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by nebola odložená vykonateľnosť napadnutého správneho rozhodnutia, prípadným výkonom tohto rozhodnutia by došlo k zásahu do práv žalobcu.
Žalobca ako hlavný dôvod pre odklad vykonateľnosti uvádza hrozbu daňovej exekúcie. Súd má za to, že aj napriek tomu, že zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov pozná inštitúty, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok, súd pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy vzal do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane 21 566,65 € a odôvodnenú obavu, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená existencia žalobcu ako podnikajúceho subjektu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline odložil vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, a to až do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 20S/97/2009.
Podľa poučenia o opravnom prostriedku proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
POZNÁMKA AUTORA:
Autor s načrtnutým daňovým judikátom súhlasí. Samotné podanie daňovej žaloby nemá odkladný účinok na vykonateľnosť napadnutého daňového rozhodnutia. Preto žalobca po zažalovaní právoplatného daňového rozhodnutia podal spolu so žalobou na súd aj návrh na odloženie vykonateľnosti daňového rozhodnutia. Na prekvapenie žalobcu a jeho právneho zástupcu predsedníčka senátu krajského súdu návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia vyhovela. Autor má skúsenosti z právnej praxe, z viac ako sto daňových káuz. Z toho polovicu zastupoval ako právnik Daňového riaditeľstva SR, a polovicu ako advokát žalujúcich daňových subjektov. Z týchto cca. sto daňových káuz približne v 50 % prípadov daňový subjekt požiadal aj o odloženie vykonateľnosti daňového rozhodnutia. Z tohto počtu súdy vyhoveli návrhom na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia len v dvoch prípadoch.
V praxi sú návrhy na odloženie vykonateľnosti daňového rozhodnutia málokedy úspešné. Platí to aj v prípadoch, keď je žalobca vo finálnej fáze daňového sporu úspešný a súd zruší žalované rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o odvolaní a dodatočný platobný výmer správcu dane a vráti vec daňovým orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nechuť súdov vyhovovať v praxi návrhom na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia spočíva pravdepodobne aj v tom, že neexistuje osobitná kategória daňových súdov alebo aspoň špecializovaných senátov rozhodujúcich o daňových kauzách. Interpretačným pravidlom by malo byť, aby po podaní žaloby si sudca detailne preštudoval text žaloby a bez toho aby prejudikoval výsledok súdneho sporu, objektívne rozhodol o odložení alebo neodložení vykonateľnosti napadnutého daňového rozhodnutia. V praxi si však súd preštuduje súdny spis až pred pojednávaním, ktoré je zvyčajne 6 – 12 mesiacov po podaní žaloby na súd. Preto súd radšej nevyhovie návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého daňového rozhodnutia. Tento úzus je podčiarknutý aj tým, že zamietnutie žiadosti oznamuje súd účastníkovi konania len písomným oznámením bez zdôvodnenia. Zatiaľ čo v prípade vyhovenia žiadosti o odloženie vykonateľnosti daňového rozhodnutia, súd rozhoduje vo forme uznesenia, ktoré musí zdôvodniť.